Slovenské novošľachtence biele

 

Na začiatku svojej kariéry someliéra som vždy obdivoval neznáme názvy zahraničných odrôd viniča hroznorodého. Časom mi zovšedneli. Tak som začal obdivovať zahraničné pôvodné odrody typické pre určité regióny a tak som sa dostal k odrodám ako Vermentino, Viognier, Ansonica, Catarrato, Torrontés a iným. Vždy som premýšľal aké by to bolo piť slovenské odrody. V roku 2000 som ani nemal tušenia, že také odrody máme, dokonca už boli registrované a prvé výsadby urobené. Dnes po viac ako 20-tych rokoch som hrdý, že takéto odrody môžem piť a s uspokojením sledujem úspechy týchto vín na svetových súťažiach. Zisťujem však, že mnohí vínomilci stále tieto odrody nepoznajú, a preto som si dal za úlohu ako prvé predstaviť slovenské biele odrody.

Devín

Kríženie: Tramín červený x Veltlínske červeno-biele

Miesto: Bratislava

Rok vzniku: 1958

Rok registrácie: 1997

Pospíšilová: Hrozienkové výbery patria k raritám. Bude potrebné nášho konzumenta vychovať k pôžitku z takýchto vín. Tramínovo-muškátová vôňa a chuť sa v priebehu archivácie zvýrazňuje. Sladké produkty sú vína s nezabudnuteľným dojmom.

Domin: Nie je typom každodenného vína. Sú to „pretekárske vína“. Tramínové a muškátové arómy, najjemnejšie z tramínových krížencov. Vína najvyšších stupňov, bobuľový a hrozienkový výber, očaria snáď každého spotrebiteľa. 

Moje poznámky: Toto víno som si dlho spájal len s jedným vinárstvom a to s Karpatskou perlou. (nie je to reklama, jednoducho boli pred 10 rokmi známi touto odrodou) Je to veľmi jemné víno s charakterom bielych kvetov, broskyne, mandarínky, bieleho korenia, ale vie aj prekvapiť napríklad silným tónom kari korenia. (Pivnica Čajkov má také víno, toto už reklama je :D) Je to veľmi plastická odroda a nájdete ju vo všetkých štýloch vína. Musím však povedať, že jej charakter vynikne len v plnej zrelosti, ináč sú to vína jednoduché, nezaujímavé. Je pravdou, že aj top hodnotitelia majú problém hodnotiť sladké vína a nie to ich ešte piť, a preto chýba osveta. Naše slovenské sladké vína patria medzi svetovú špičku spolu s rakúskymi a maďarskými z Tokaja. Nejaký francúzsky Sauternes je len marketing a na tento vinársky región sa nechytá.

 

Milia

Kríženie: Müller Thurgau x Tramín červený

Miesto: Šenkvice

Rok vzniku: 1973

Rok registrácie: 2002

Pospíšilová: Potenciál tvorby cukru a v okrajových oblastiach tvorba kyselín. Ešte preveriť potenciál.

Domin: Tramínovo – muškátové tóny alebo aj naopak. Ak sa zber podriadi obsahu kyselín sú to vína aromatické, plné, harmonické.

Moje poznámky: Mal som pár príkladov z okolia Levíc a Južnoslovenskej oblasti. Charakter vína tvorili najmä tropické plody a med. Často tieto vína skĺzavali do fádnosti, pretože cieľom bol, čo najvyšší prívlastok – teda cukor v mušte. Čakám, že časom objavím zaujímavé sladké vína so sviežou kyselinkou.

 

Hetera

Kríženie: Tramín červený x Veltlínske červeno-biele

Miesto: Bratislava

Rok vzniku: 1965

Rok registrácie: 2004

Pospíšilová: Hetera je nevšedná pre vysokú úrodnosť, pri súčasne vysokom obsahu cukru. Ak má mušt menej ako 22°NM, dáva hrubé vína.

Domin: Najkvalitnejšie vína sa dosahujú pri vysokých cukornatostiach pri optimálnych kyselinách.

Moje poznámky: Nemám skúsenosť.

 

Breslava

 

Kríženie: (Chrupka ružová x Tramín červený) x Santa Maria d´Alcantara

Miesto: Bratislava

Rok vzniku: 1960

Rok registrácie: 2011

Pospíšilová: Vína sú veľmi harmonické, plné s typickou grapefruitovou arómou.

Domin: Vína sú korenisté a dlho sa udržia svieže.

Moje poznámky: Prvýkrát som sa s týmto vínom stretol v reštaurácii UFO, kde som pracoval ako someliér. Prvé dojmy som mal zmiešané, pretože mi víno evokovalo spomienku na jednu „slow food“ reštauráciu, kde sme predávali rybu Dorada s grapefruitovou omáčkou, ktorá bola podľa mňa príliš horká, mimochodom nestráviteľná, no tragédia. Pokiaľ viem najväčším pestovateľom tejto odrody je pán Petrech. Podľa môjho názoru, odroda len do južných polôh, udrží si peknú kyselinu.

 

Noria

Kríženie: Rizling rýnský x Semillon

Miesto: Veľký Krtíš, Opatovská Nová Ves, Šenkvice

Rok vzniku: ?

Rok registrácie: 2002

Pospíšilová: Jej význam musí preveriť ešte pestovateľská prax. Odolná voči mrazu.

Domin: Vína sú z dozretého hrozna buketné, plné a harmonické. Charakterom sú skôr semillonové a štruktúrou tela a kyselín rizlingové. Vína pri archivácii nejavia známky kerozínovej príchuti ako pri Rizlingu rýnskom.

Moje poznámky: Najviac ma baví novodobý príbeh odrody Noria. Kríženie RR x Semillon mi potvrdila pani Pospíšilová, pán Korpáš dal na genetickú skúšku vlastnú Noriu a tam im vyšlo Ezerjó x Tramín červený. Viem, že v Krtíši bol bordel pri sťahovaní, ale natíska sa mi otázka, či pán Korpáš náhodou nedostal „darček“ v podobe nového klonu Norie. Nuž sú to len dohady. Ja mám vysadenú Noriu vo Vrútkach na najnemožnejšom stanovisku. Odroda je odolná voči mrazom, strapce sú riedke a ešte nedozreli a to je skoro koniec septembra. Očakávam, že rozbehnem kampaň mojich 20-tych strapcov na konci októbra. Zatiaľ si na bobuliach pochutnáva botrytída. Z môjho pohľadu v severných oblastiach pokiaľ hrozno dozreje do plnej zrelosti, táto odroda dá možnosť urobiť botrytické výbery so sviežou kyselinkou a archívnym potenciálom. Po ochutnaní bobúľ sa odroda podobá Rizlingu rýnskemu, ale je možné, že vo fľaši vekom preberú taktovku tóny Semillonu.

Aby som však vysvetlil charakter odrody Semillon a teda aj Norie, tak sú to väčšinou medové plásty, broskyňa, rumanček (kamilka) a občas aj pomarančová kôra. Samozrejme svieža kyselinka k tomu.

 

Odrody do záhrady, či na výrobu domáceho vína:

Ďalšie slovenské biele odrody vnímam ako vhodné pre pestovanie, konzum a výrobu vína v záhradkárskych oblastiach. Netuším, či vzbudia reálny záujem u vinárov. Aj keď musím povedať, že odroda Inzuchta, kvôli odolnosti voči mrazom a prvotriednym vínam, prebudila vo mne zvedavosť.

Aromína – (Tramín červený x Veltlínske čeveno-biele/c) x Irsai Olivér 23/26

Bratislavka – H Tramín červený I1 76/10 x Veltlínske čeveno-biele I1 73/6 – 4/15

Inzuchta – H Tramín červený I1 81/8 x Veltlínske čeveno-biele – 2/53

Rizling korenistý – Tramín červený x Rizling vlašský – RU – 1

Tatranec – (Tramín červený x Veltlínske čeveno-biele) x Irsai Olivér 23/20

Vihorlatka – Irsai Olivér x Burgundské biele – 15/41

 

 

Zdroj:

Ampelografia Slovenska, Bratislava 2005

Autori: Ing. D. Pospíšilová PhD., Ing. D. Sekera PhD., Ing. T. Ruman PhD.

Hrozno a víno ekologicky, Bratislava 2017

Autor: Ing. Ján Domin

Upravené a skrátené